val-florenci

Posledné dni by sme asi všetci zhrnuli... no ako to povedať pekne... "na skapanie". Sťažujeme sa že chceme tráviť čas von, pritom vyjdeme von a ide nás poraziť z neskutočného dusna. A to nehovorím o tom, keď chceme športovať, človek sa kus ponamáha a má pocit že vypotí Niagary. Povieme si, typické počasie pre leto. Krása. Napriek tomu sa mi zdá, ako by ani leto nebolo. Áno, je pekne, vonku slnečno, horúco, tak akurát do vody. Potom sa ale pozriem do kalendára, vidím koniec júla a neverím, kedy to prešlo. Pred chvíľou ešte mizol posledný sneh, čo bolo síce tento rok dosť neskoro (asi až koncom apríla), horko ťažko som sa zbavovala bundy a teraz sa snažím čo najmenej dať toho na seba, pričom mám pocit že ma zohrieva aj ten kus oblečenia čo mám. Ale nechcela som písať ani tak o počasí. Skôr o pocite, že polka leta je za mnou a aj keď mám za sebou pár parádnych akcií, a snažím sa tráviť čas s kamarátmi ako sa dá, napriek tomu mám pocit že to ani nie je leto len pár obyčajných dní voľna (ako keď máte týždňové prázdniny - jarné, jesenné, veľkonočné...), ktoré za chvíľu skončia a príde "makačka", v podobe školy, u niekoho roboty. Takže máme všetci mesiac na to, aby sme si vychutnali leto ako sa dá. Tí ktorí si ho vychutnávajú od jeho začiatku, tak len v tom šťastne pokračujte. Veď ja vám to všetkým prajem :)