val-florenci

MILUJEM HO! Hovorím stále dookola. Moje kamošky to už unavuje počúvať ale pomáhajú mi zistiť o ňom čo najviac. No nech by bol akýkoľvek,nezáležalo by mi na tom. Dni v škole plynuli rýchlo. No každý deň sme v škole na seba pár ráz akoby náhodou narazili a prehodili sme zopár slov. Každý mi hovoril aby som to s ním skúsila ,no bol v tom háčik : bol to FUTBALISTA. A takým,napriek tomu že sú zlatý ,neverím. V jeden večer ,keď bola u nás Mel sme sa stavili ,že Kevin je iba blbý ,,odrbávač´´ . Ona vravela že nie,ale ja som presvedčená,že napriek tomu že je milý je typický futbalista. V tej chvíli som nevedela ,kto sa ho viac zastáva. Pomaly sa blížila zima. Bol koniec októbra a s ním sa blížil aj sviatok všetkých svätých. Ako to už u nás býva, určite zas pôjdem ku Mel a celú noc si spravíme takú strašidelnú ako to len pôjde. Bol posledný deň pred prázdninami a po škole som zostala pri skrinkách sama, keď sa tam zjavil Kevin. -,Ahoj.´´ pozdravil ma s jeho prenádherným úsmevom. -,,Ahoj, tak ako??´´ snažila som sa nadhodiť tému, pričom som si obliekala bundu. -,,Ale, dobre a ty??´´ stále sa usmieval. -,,Fajn.....ehm...čo je??´´ zdal sa mi nejaký divný. -,,Nič, prečo´´ zatváril sa nechápavo. -,, No, nepoznám ťa dlho, ale aj tak je veľmi čudné že sa takto usmievaš.´´ -,,Fakt?? Ani som si nevšimol.´´ bránil sa ,no stále sa usmieval. -,,Dobre, tak čo je??´´ fakt bol taký divný. -,,No nič, len ti chcem popriať pekné, strašidelné sviatky. Aby si sa nebála a ak by si sa aj bála, môžeš mi zavolať...´´ Teraz som sa zatvárila nechápavo ja.,,Aha a prečo??´´ -,,Však, len tak.´´ odpovedal , no úsmev mu z tváre zmizol. Chodba sa za ten čas vyprázdnila a ja s Kevinom sme tam ostali sami. Hodila som si tašku na chrbát a kráčala som ku dverám. Všimla som si,že stále stojí pri skrinkách. -,,Deje sa niečo??´´ pýtala som sa cestou späť k nemu. Len tam stál pri skrinke a už sa ani neusmieval. -,,Koľko trvajú prázdniny??´´ spýtal sa. -,,Len týždeň, prečo??´´ to bola fakt divná otázka. Čo sa mu tak mohlo stať?? -,,Toľko ťa neuvidím.´´ -,,Asi áno...ale prečo ťa to trápi.´´ Stála som pri ňom a on mi pozrel do očí. Teraz som si konečne všimla že má modré oči. Každý chlapec ,ktorého som poznala a mal modré oči bol blondiak. Ale on bol hnedovlasý. -,,Budeš mi chýbať.´´ ozval sa zrazu. -,,Dobre,ale čo tak zrazu...´´ chcela som dopovedať ,keď ma chytil do náručia a pobozkal. Bolo to krátke,ale krásne. Znova mi pozrel do očí. Tentoraz som ho pobozkala ja. Po chvíľke ma pustil a usmial sa na mňa. Keď som prišla domov hodila som sa na posteľ a snívala o Kevinovi. Krajšie popoludnie som ešte nezažila. Zo školy sme šli do mestského parku a tak sme sa bavili o ňom , o mne a nás. Nemohla som to nechať tak,musela som sa niekomu vyrozprávať. Millušik_kiss: Mel,však neuveríš čo sa stalo?? Mellanie: Nie,netuším. Millušik_kiss: Ani ja tomu,neverím. Chodím s Kevinom. Mellanie: Ja skapem....fakt???? Millušik_kiss: Fakt. Proste najprv povedal ,že mu budem cez prázdniny chýbať a potom ma pobozkal a v parku sme spolu začali oficiálne chodiť. Netušíš aká som šťastná. Mellanie: Páni,to je super. Kto to už vie . Však som prvá?? A ako bozkával a už si upustila od názoru typického futbalistu?? Millušik_kiss: Asi áno ,neviem. Bola som príliš rada aby som na to myslela ,ale Melina otázka ma donútila sa zamyslieť. Každopádne som bola strašne rada. Prešiel týždeň a ešte som Kevina neomrzela. Super,pomyslela som si každý večer ,keď som si líhala spať. Každý deň v škole bol čím ďalej, tím krajší. Nielen krajší,ale ako to povedať úžasnejší. Po škole sme si vždy niekam vyšli. Či už do parku alebo k nemu,vždy sme sa bavili o ňom,jeho rodine,alebo sme niečo jedli,pozerali telku,alebo sa bozkávali. Tú časť som mala najradšej. Po čase som vedela že musí byť ten pravý koho milujem,naisto a určite. Mel aj Van sa so mnou vždy bavili o tom čo robíme. Zbožňovali kde som o ňom rozprávala. Mel to prospelo, Kevin ju totiž zoznámil s jedným s jeho spolužiakov,futbalistom. Van sa tvárila že neznáša futbalistov,ale Kevina si obľúbila. Po mesiaci som o ňom vedela takmer všetko,o ňom o rodine,často rozprával o svojom staršom bratovi Romanovi. Až nastal čas,keď mi oznámil ,,Chcem ťa predstaviť rodičom.´´ -,,čože??´´stuhla som. To tak rýchlo?? nevedela som či som pripravená. No on ma upokojil. Dal mi bozk na čelo a povedal ,,Budem pri tebe´´ a objal ma. Boli zimné prázdniny. V ten deň padal hustý sneh. Bola sobota,to bol deň,keď som mala ísť k nemu. Povedal,že jeho rodičia sa tešia a že chystajú úžasnú večeru. Bude tam jeho mama,otec,brat a dve sestry. Čo bolo doteraz divné,že napriek tomu že som vedela že ho milujem,som mu to ešte ani raz nepovedala,ale ani on mne tak prečo sa trápiť,myslím že obaja sme to vedeli. Celý deň u mňa strávila Mel a vyberali sme oblečenie,ja som sa česala,maľovala,upravovala ako sa len dalo. Mel vyberala tie najjednoduchšie odtiene aby som vyzerala prirodzene,ale ani oblečenie nesmie byť vyzývavé. Všetko muselo byť dokonalé,aby som zapôsobila čo najlepšie. Kevin mal prísť o ôsmej a ja som už za päť osem sedela v obývačke a čakala. -,,Upokoj sa zlato,je len za päť osem,bude tu hneď ´´ upokojoval ma otec. Mala som ho rada. Napriek tomu že sme bývali sami v dvojposchodovom dome sme si boli veľkou oporou. Bol mi otcom aj matkou súčasne,nikoho som nemala radšej. Aspoň nie tak ako jeho,po tom čo sa objavil Kevin začal trošku žiarliť,aby si to nepripúšťal,začal sa viac venovať práci a boli sme spolu len cez víkendy a cez týždeň iba večer. Začula som zvonček a aby to nebolo hlúpe že už som taká nedočkavá,šiel otvoriť otec. -,,Dobrý večer,prišiel som po Milly´´ začula som od dverí jeho krásny hlas. -,,Dobrý,pod´ ďalej.´´počula som môjho otca. Neznášala som tú časť,keď sa chlapec zoznamuje s otcom no vedela som že pri tom musím byť. Vbehla som do chodby ku dverám. Otec zavrel dvere,rýchlo som to chcela mať za sebou. -,,Ehm,oci toto je Kevin.´´ otec mu podal ruku. -,,Teší ma,som Karol.´´tváril sa vážne,ale vedela som,že chce vyzerať prísne. No v duchu sa 100 percent baví. Kevin mu tiež podal ruku. Potom sa obrátil ku mne a spýtal sa ,,Hotová,môžme ísť??´´ -,,Jasné,len si idem po bundu,hneď som späť.´´ Keď som vyšla pred dom,bolo tam nejaké čierne auto. Chvíľu som rozmýšľala či neobchoduje s bielym mäsom,ale chytil ma za ruku a pri uchu som počula jeho šepot ,,Neboj,pod.´´ a potiahol ma dopredu. Bol to čierny Citroen Xara Picasso. Dnu sedel Roman,Kevinov brat. Prvý krá som ho videla naživo. Kevin mi otvoril dvere ,,Ďakujem´´ usmiala som sa a nastúpila som dozadu. Kevin si sadol tiež dozadu ku mne. Roman sa ani neotočil len vyštartoval a hľadel na cestu. Bol rovnaký,ako ho opisoval Kevin. Vysoký,svalnatý chlapisko,tiež bol pekný,ale samozrejme veľmi sa s Kevinom podobali. Hlavu mal však vyholenú,zatiaľ čo Kevin si starostlivo géloval kohúta. Šli sme asi desať minút,keď sme zastali pred veľkým bielym domom. Všetko v tme vyzeralo inak,ako by to vyzeralo cez deň,ale nemohla som si nevšimnúť krásnu záhradu pred domom. Roman hneď vystúpil. Pomyslela som si,že by mohol niečo povedať. Celou cestou bolo hrobové ticho. -,,Kým vojdeme,chcem ti niečo dať.´´ povedal. Čakala som. Siahol do bundy,teraz som si všimla že je čierno-biela a veľmi pekná,ako všetko na ňom. Z vrecka vytiahol škatuľku. Keď mi ju podal do rúk,všimla som si,že je čierna. Myslela som,že je to tmou,ale do auta vrážalo svetlo z pouličnej lampy. Usmial sa. ,,Otvor to´´ povzbudil ma aj keď to znelo ako príkaz. Otvorila som škatuľku. Od úžasu som onemela. Bol v nej náhrdelník,strieborný so strieborným príveskom P. Dojalo ma to. Bola som si istá,že keď mi dal takéto niečo,musí to so mnou myslieť vážne inak by nemíňal na také niečo peniaze. ,,To nemôžem prijať.´´ pokrútila som hlavou. No on retiazku vytiahol zo škatuľku a povedal ,, otoč sa´´ . Na sedadle som sa pootočila,on sa natiahol a už mi retiazku zapínal na krku. Ešte raz ma pobozkal na krk,otočila som sa naspäť a usmial sa ,,Teraz môžme ísť.´´ Otvoril dvere auta. Škatuľku som položila na sedadlo a Kevin mi už z vonka podával ruku aby mi pomohol vystúpiť. Vošli sme do domu,aj dvere mi otvoril,podržal a vošiel za mnou. Kevin mi pomohol vyzliecť si bundu a zavesil ju na vešiak vedľa dverí. Všetky steny boli svetlé,celý dom bol niečím útulný a veselý. Z malej chodby sme prešli do obývačky. Všimla som si že na gauči z čiernej kože sedí akýsi chlap a pozeral na stenu. Až neskôr som si všimla že na stene majú plazmu. Obývačka bola poriadne veľká,z nej sa šlo do kuchyne,kde som si všimla pobehovať ženu,ktorá musela byť Kevinova mama. -,,Ahojte´´ zvolal Kevin. Vtom sa všetci otočili. Zo chodov,ktoré boli oproti dverí zbehli dve dievčatá. Jednej by som hádala tak osem rokov a druhej zo päť. Prvá,staršia bola chudá,mala dlhé hnedé vlasy zviazané do chvosta. Druhá,tá menšia bola drobunká blondínka,mala modré oči. Vlasy mala pekne učesane a krásne sa na mňa usmievala. Z tých schodov pomaly schádzal Roman,tváril sa vážne. Už v aute som mala pocit,že ma nemá rád,alebo že niečo proti mne má. Kevin ma držal okolo pása a stále sa usmieval. Žena,ktorá mala byť jeho mama podišla ku mne a veľmi milo sa usmiala ,,Ty si tá slávna Milly??´´ Prečo tá slávna?? bola vysoká oblečená v ružovo-fialových šatách po kolená. Vyzerala veľmi mlado. Dlhé zlato hnede vlasy mala rozpustene. Mysľou my prebleslo či sú už farbené. -,,áno,ja som Milly´´ usmievala som sa. -,,Teší ma,som Karolína,Kevinova mama.´´ --,,Aj mňa teší.´´povedala som a snažila som sa biť veľmi milá. Vtom predstúpil ten chlap,tiež vyzeral dobre. Mal krátke čierne vlasy a tmavo hnedé oči. -,,Ja som Pavol,Kevinov otec´´postavil sa predo mňa a vystrel ruku. Podala som mu ruku a slabo mi ňou potriasol. Pustil mi ruku a odstúpil. Vtom som si všimla ako všetci hľadia na Romana,ktorý stál za mnou. Otočila som sa. Videla som,ako prevrátil oči a spustil ,,No,som Roman,ale to už vieš,tak na čo to všetko.´´znova prevrátil oči a vybehol hore po schodoch. Nadvihla som obočie. Bola som poriadne šoku. Všetci boli ticho a hľadeli po sebe. Kevin ma stále držal okolo pása. Po chvíli mučivého ticha ku mne pribehla jeho mladšia sestra ,,Ahoj´´usmiala sa na mňa. Pri pohľade na ňu som sa musela usmiať aj ja. Fakt bola zlatunká. -,,Ehm,to je Vika,´´povedal Kevin a ukázal na malú blondínku predo mnou. ,,moja štvorročná sestra.´´ pokračoval a pri tom,ako hovoril sa usmieval. Bolo vidno,že ju má veľmi rád. Vtom predo mňa prišla aj jeho druhá sestra a tiež sa usmievala. Podala ruku Vike a povedala,, Ahoj, ja som Nika.´´ -,,Moja druhá sestra,staršia´´naklonil sa ku mne,,má sedem´´ pošepol mi. Musela som sa zasmiať. -,,Dobre,pôjdem podávať večeru. Milly,dúfam že máš hlad...´´oznamovala Karolína a od kráčala do kuchyne. Všetci prešli cez obývačku,opačným smerom od kuchyne,bola veľká jedáleň. Kevin ma ťahal za ruku za nimi. Všetci si posadali za veľký sklený stôl. Karolína začala nosiť na stôl misu s polievkou. Všimla som si už bolo prestreté,taniere,vedľa nich lyžica,vidlička,nožík,poháre a podobné veci,už iba nakladať. Jedno miesto bolo voľné,vedľa Pavla,ktorý sedel za vrchom stola z pravej strany mal zrejme sedieť Roman. Z jeho ľavej strany sedela Karolína,vedľa nej Kevin a ja. Oproti mňa sedela Vika a vedľa nej sprava Nika. Karolína začala každému naberať polievku a stále sa usmievala. Večera prebehla v pokoji aj keď som si všimla,že Pavol občas nervózne pozrel na miesto,kde mal sedieť Roman. Ako druhé jedlo sa podávali kuracie prsia zo zemiakmi. Bolo to vynikajúce,Karolína o ešte akosi doplnila vlastnou fantáziou a celá večera vyzerala ako pre kráľovnú. Po večeri sa Karolína zdvihla,že ide upratať stôl,ponúkla som sa,že jej pomôžem. Šli sme do kuchyne. Taniere ktoré som niesla som položila do umývadla a začala som umývať riad. -,,Nemusíš to robiť.´´ozvala sa Karolína. -,,Nie,rada pomôžem. Mimochodom,bolo to vynikajúce.´´dodala som. -,,Vieš,že Kevin ťa má veľmi rád. Stále o tebe hovoril,tešila som sa až ťa spoznám a vidím,že si skvelé dievča.´´ -,,Ďakujem,myslím,že aj vy ste skvelí.´´usmiala som sa. Stále som umývala riad. Večer sa všetci pobrali do svojich izieb a každý sa venoval už svojej činnosti. Ja s Kevinom sme sa pobrali do jeho izby. Vyšli sme po schodoch. Šli sme po svetlej chodbe a Kevin zabočil do asi štvrtých od dverí schodov. Vošli sme do jeho izby. Tiež bola svetlá. Mala na stene oproti dverí veľké jedno okno. Ale izba bola veľká. Vedľa okna mal skriňu vysokú asi meter a na nej bolo uložených zopár kníh. Z druhej strany,s ľavej,pri okne mal posteľ. Vedľa dverí oproti skrini mal písací stolík s počítačom. Ten stolík musel byť z rovnakého dreva ako tá skriňa. Izba bola pekná a moderne zariadená. V strede miestnosti na plávajúcej podlahe ležal chlpatý koberec,bielej farby. Potom som si tam všimla ešte biely gauč a pred ním malú skrinku na ktorej bol malý ale moderný televízor. Obzerala som sa po miestnosti. Kevin ku mne podišiel a objal ma. ,,Máte to tu pekné´´ podotkla som. Pobozkal ma. Po chvíli prestal a spýtal sa ,,čo chceš teraz robiť??´´ ,,No...´´nič mi nenapadlo,bála som sa,čo by mohlo byť, napadlo mi,čoho sa bojím. Nech sa stane čokoľvek,Kevin mi neublíži. Sadla som si na gauč. Pozeral na mňa. Po chvíli podišiel ku mne a prisadol si. -,,Zapnem telku??´´ opýtal sa a už sa načahoval po ovládač. Mykla som plecom ,,Fajn,´´ zapol televízor,nedávali nič zaujímavé. -,,Nemôžme si radšej pozrieť nejaké DVD??´´ pozrel na mňa krásnym pohľadom. Nevšimla som si,že by tam mal DVD,pozrela som znovu na skrinku a na poličke pod televízorom bol DVD prehrávač, video i káblovka. Páni. Vstal a zalovil v zásuvke v skrini. Vytiahol dévedečko v obale no netušila som,čo by to mohlo byť. -,,Len dúfam,že sa nebudeš báť.´´ spýtal sa u vytiahol na mňa grimasu. Vydesene som naňho pozrela. Vtom sa nahlas zasmial ,,Len žartujem,´´ Dévedečko vložil do DVD prehrávača a stlačil PLAY. Film bol pre mňa neznámy musím priznať že pri Kevinovi som sa ťažko sústredila. Boli sme vyvalený na gauči. Po celý čas ma objímal a bud´ mi niečo šepkal do ucha alebo ma bozkával po krku. To robieval najčastejšie,vedel že to mám najradšej. Film ešte ani neskončil ja som zaspala. Ráno som sa zobudila trošku mimo a dolámaná. Prespala som na gauči v Kevinovom náručí. On ešte spal. Nechcela som si predstaviť,ako asi vyzerám. Strapatá,neumytá,večer som sa ani neodmaľovala a navyše som spala v rifliach a ani mikinu som nemala vyzlečenú. Vyšla som z izby a rukami som sa snažila si uhladiť vlasy. Rýchlo som našla kúpeľňu. Tam som si umyla tvár,učesala sa a našťastie som v kabelke mala šminky,tak som sa aj trochu namaľovala. Zišla som dole. Celý dom ešte pravdepodobne spal. Nakukla som do obývačky a nebolo tam ani živej duše. Keď som sa otočila skoro som dostala infarkt. Predo mnou stál Roman. Stále bol vážny. -,,Ešte si tu??´´ spýtal sa a prešiel popri mne do obývačky. -,,No,ehm, už idem...´´ -,,Mne nič nevysvetľuj,ja som zvyknutý.´´usadil sa v gauči. -,,Ako to??´´chcela som vedieť. V ruke som držala kabelku a očami som hľadala svoje čižmy. Predstavovala som si,ako budem musieť ísť v tom snehu. -,,Ja nič,len to že mladé dievčinky vychádzajúce z Kevinovej izby tu stretávam dosť často´´stále bol vážny. Našla som svoje topánky a rýchlo som sa začala obúvať. O čom to hovorí?? -,,čože?? O čom to...´´ -,,Neviem,čo ste tam hore robili,len ti chcem povedať,že Kevin máva takéto nočné návštevy často.´´ Už som bola nervózna. ,,Ako to často,ved´ mi spolu chodíme už vyše tri mesiace...to by musel...´´ Roman už stál v chodbe opretý o steny a prikyvoval hlavou. -,,Nie!!´´ povedala som a brala som si bundu z vešiaka. -,,Ale áno,pochop to si hlúpe dievča ktoré Kevinovi naletelo.´´ Zapla som bundu a ako som chytala kľučku som začula dupot po schodoch,,Milly??´´ bol to Kevin. Zbehol dole a zastal pri mne. Nenávistne som naňho hľadela. -,,Už ideš??´´spýtal sa. -,,áno a dúfam že sa už nevrátim´´ -,,čo sa stalo??´´spýtal sa a pozrel na Romana. -,,Ja s tým nič nemám´´obránil sa Roman a odišiel hore schodmi zrejme do svojej izby. -,,Je koniec´´ povedala som takmer šepotom a vybehla som von. Cítila som,že mám slzy na krajíčku. Bežala som ako o život. Ešte som počula ako Kevin za mnou kričí,,Počkaj Milly. Neodchádzaj.´´