val-florenci

Ukážka z knihy Máme doma kyselinu? (9.kapitola) Život okolo mňa nabral otáčky automatickej práčky. Ja som sa dal opäť dokopy s Nikou a tá poslala do čava jeba z lesa. Mat sa rozišiel s Naďou a tá mi za to napísala esemesku: "Vždy som ťa mala za dobrého, ale trochu zvláštneho človeka, ale že sa v tebe nájde toľko zla, tak to som skutočne nečakala. Ďakujem ti, že si mi pokazil život. Zdochni!" Nezdochol som a ani som jej neodpísal. Zdochnúť by som aj chcel, veď to o mne vedelo veľa ľudí, ale nedarilo sa. Aj odpísať som jej chcel, ale nevedel som čo. Dúfal som však, že jej to pán Čas vysvetlí. Nevedel som ani, čo jej Mat natáral, ale chápal som, že človek sa musí o niekoho oprieť a tak sa na mňa pri rozchode určite vyhovoril. Len som sa stále pýtal, o koho sa opriem ja. A aby toho nebolo málo, Mat začal chodiť s nenásytnou Veronikou. V to ráno odo mňa vyžobral jej číslo, že on sa jej za nás oboch taktne ospravedlní. No a potom sa mi ozval, že spolu začali chodiť. Skoro som zjedol obuvák aj so skriňou plnou ... Zdroj: http://www.martinus.sk/?uItem=41617&gclid=CIaXlLrKtLYCFdEzzQodiDAAoQ A môj názor na knihu: Knihu som prečítala za pár večerov, je pravdivá, humorná, plná situácií, ktoré sa stávajú každému z nás no nevnímame ich tak. Pri "páraní" poslednej kapitoly som takmer nedýchala.... Každopádne som sa na knihe zasmiala a to z chuti.