val-florenci

Stala som pred domom a čakala. Bolo pomerne teplo,vetrík pofukoval len mierne. Bola som v bielych šatách a na nich som mala len bolero,ale zima mi ani nebola. Premýšľala som nad tým , ako ostať doma. Bolo za päť pol ôsmej. JA TU MEL ZABIJEM. Vždy mešká. Už,už som sa obracala,že idem domov, keď som počula ako na mňa kričí cez ulicu -,,Milly , už bežím!!´´ Až mi prišlo smiešne , keď som ju videla utekať v tej kratučkej sukničke cez cestu. -,,Tak čo,pripravená na prvý školský deň??´´chcela vedieť Mel. Vlasy mala rozpustené ,ako vždy, nikdy nepochopím,že jej nehovoria že je ako blondína,keď blondína naozaj je. Ale mne Vanessa ,moja spolužiačka, stále hovorí , že som ako blondína napriek tomu ,že som brunetka. Pousmiala som sa a vykročili sme na zástavku. V lete som takmer zabudla ,aké je to chodiť autobusom. Do školy sme došli 7:59. Všetci už boli roztrúsení po škole a vítali sa. Keď som zbadala partiu našej triedy,a len tak mimochodom sa nedala prehliadnuť,rozbehli sme sa so širokým úsmevom k nim. Boli tam všetci ,aj Vanessa. Objímali sme sa, rozprávali o lete. Vtedy sa v rozhlasoch ozval známy hlas. Riaditeľka oznamovala ,aby sa všetky triedy ,aj s triednymi učiteľmi zišli v átriu. Škola sa za dva mesiace ani nezmenila. Staré okná , steny ,dvere... Starý učitelia ,o rok starší žiaci a dúfam že stará ,dobrá zábava. Ako hovorí môj otec ,vraj naša trieda je ,,výjav´´ . Nechápem to! Náš triedny nás zvolal pred skrinkami a spolu sme šli do átria. Väčšina tried tam už bola nastúpená. Boli tam aj známy ,pre všetky dievčatá na škole fenomenálni, futbalisti. Tento rok deviataci, ako my. Ale fakt sú zlatý. Celá hodina bola o ničom. Riaditeľka si pripravila hrozne dlhý a hrozne nudný prejav . Zopár žiačok si pripravilo básničky a nakoniec nám riaditeľka popriala všetko dobré do nového školského roku. Všetky triedy sa pomaly začali rozchádzať do tried. Náhodou som sa pozerala na futbalistov a vtedy som si to všimla. Zostala som stáť ako prikovaná. Spomedzi futbalistov sa vynoril jeden , o ktorom viem že medzi nimi nebol , takže musí byť nový. Vysoký , štíhly s kohútom na hlave a FUTBALISTA. Hľadela som ako omámená. Neviem či si niekto všimol ,ako tam hľadím ,ale isto som vyzerala ako idiot. A v tej chvíli si ma všimol. Aspoň myslím , ale pozeral sa mojím smerom . Bol dosť ďaleko aby som videla jeho oči , ale jeho pohľad ma omámil a nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Vtom ma čosi potiahlo za lakeť. -,,Milly ,hýb sa ,musíme ísť.´´ Vanessa ma ťahala za ruku. Vanessa bola jedna z mojich najlepších kamošiek ,tak ako Mel. Až na to ,že s Mel sme boli aj susedky , ale Van bývala dosť ďaleko. Bola pekná , mala dlhé čierne vlasy, bola chudá a vysoká asi ako ja , čo znamená že bola malá. Vrátila som sa do triedy aj s ostatnými. Debaty o lete a podobne začali znova. Do triedy vošiel učiteľ. Všetci sa usadili a on začal hovoriť o šk. poriadku , o pravidlách , ako sa máme správať a pod. Dal nám rozvrh a o pol jedenástej nás pustil domov. Mel,Van,Vlasta a Karolína čakali pred školou. Ja som musela ísť na WC. Väčšina deciek už odišla. Práve som vychádzala z WC keď som do niečoho vrazila. Alebo skôr do niekoho. Pred sebou som videla len pásiky. NO NIE !!! To bola pásikavá bunda ktorú mal na sebe ten božsky futbalista. Tentoraz stál predo mnou a hľadel mi do očí. Z blízka bol naozaj krajší. -,,Prepáč´´ povedal krásnym a takým úžasným hlasom. -,, To nič´´ zajachtala som a usmiala som sa. Chvíľu bol ticho. Potom pred seba vystrel ruku ,,Som Kevin.´´ povedal a krásne sa usmial. Vystrela som ruku a odpovedala som ,,Pekne´´ Zatváril sa nechápavo , akoby sa zhováral s bláznom. Rýchlo som pokrútila hlavou a spamätala sa. -,, No , ehm teda , ja som Milly.´´ Znova sa usmial ,, Aha ,no tak pekne.´´ To podanie ruky bolo viac než vzrušujúce. Také pevné ale chlapčenské. Nechcela som mu pustiť ruku. A znova ten pohľad z očí do očí. -,,Milly!´´ volala na mňa Mel ,,ideme´´. -,,Už idem´´ zakričala som. Bola som donútená mu tú ruku pustiť. -,,Tak ahoj.....zatiaľ´´ povedala som čo najmilšie a vybehla som von.